SPÁSENIE

SPASENIE Prísne dodržiavanie zoznamu toho, čo robiť a čo nie, nie je to, o čom je kresťanské spasenie. Rimanom 3:20 znie: “Nikto nebude vyhlásený za spravodlivého v jeho [Božích] očiach tým, že bude zachovávať zákon.” Skutky 16 sú jedným z príkladov mnohých dobrodružstiev a výziev, ktorým čelila raná kresťanská cirkev. Opisuje kázanie Pavla a Sílasa, ich prenasledovanie a väznenie. Dvaja kresťania sa vo väzení namiesto toho, aby sa cítili skľúčení, modlili a spievali hymny. Zemetrasenie otriaslo väzením, dvere sa otvorili a reťaze všetkých väzňov boli uvoľnené. Žalárnik, veľmi znepokojený, pristúpil k tým dvom, padol pred nimi a prosil: “Pani, čo mám robiť, aby som bol spasený?” Pavol a Sílas odpovedali: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený…“ (Skutky 16:30-31). Pasáž je dôležitá vo vzťahu k téme spásy alebo odborne soteriológie. V každodennom jazyku sa spasenie týka toho, ako sme spasení alebo vyslobodení z nášho padlého stavu. Sme, ako je uvedené v inom článku z tejto série,[1] rebelmi na Boží obraz, padlí a potrebujeme obnovu. V kresťanských termínoch spasenie znamená túto obnovu – nápravu toho, čo je zlé. Čo nie je spása Predtým, ako si vyjasníme spásu v biblických pojmoch, bude užitočné pozrieť sa na spôsoby „spásy“, ktoré nie sú v súlade s kresťanskou teológiou. Pravdepodobne najbežnejší prístup je založený na práci. Ako už názov napovedá, tento prístup k spáse sa spolieha na ľudské skutky a na to, čo môžeme urobiť, aby sme sa zachránili. Ale pokiaľ ide o spásu, kresťanstvo je zamerané na Spasiteľa, nie na seba: „Lebo ste milosťou spasení skrze vieru – a to nie z vás samých, je to Boží dar – nie zo skutkov, takže nikto sa nemôže chváliť“ (Efezanom 2:8-9). Dobré skutky sú prirodzeným výsledkom nasledovania spasenia skrze Krista. Ani spása nie je univerzálna, čo znamená, že nie každý bude spasený. To neznamená, že Boh nemiluje každého. Vskutku, „chce, aby všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu“ (1. Timoteovi 2:4). Ale iba Kristus je „cesta, pravda a život“ (Ján 14:6). Spásu nenájdeme ani v legalizme. Prísne dodržiavanie zoznamu, čo robiť a čo nie, nie je to, o čom je kresťanská spása. Rimanom 3:20 znie: „Nikto nebude vyhlásený za spravodlivého v jeho [Božích] očiach, keď bude zachovávať zákon; skôr si skrze zákon uvedomujeme hriech.” Všetci „chýbame od Božej slávy“ (Rimanom 3:23). Niektoré presvedčenia tvrdia, že spasenie v biblickom zmysle nie je potrebné. Namiesto toho sa používajú výrazy ako „duchovné oslobodenie“ alebo „osvietenie“. Väčšinu času sa to nachádza vo variáciách východných svetonázorov, ako je panteizmus. Hlavnou myšlienkou je zvyčajne to, že ľudské bytosti si musia uvedomiť, že sú dokonalé a božské, čo vedie k „spáse“. Ale od dokonalosti máme ďaleko a v hĺbke duše to každý vie. Boh existuje, ale nie sme my a my nie sme On. Biblická spása Čo je teda biblická spása? Nie je to dielom, osvietením legalizmu a nie je to univerzálne. Čo teda musíme urobiť, aby sme boli spasení? Je dôležité mať na pamäti, že spasenie zahŕňa to, čo Boh pre nás urobil, nie to, čo my môžeme urobiť pre Neho. Boh prevzal iniciatívu vo svojom pláne vykúpenia a oslovil nás prostredníctvom Krista. Preto odpoveď na otázku spásy, ktorú predkladajú Pavol a Sílas, je: „Ver v Pána Ježiša…“ (Skutky 16:31). Grécke slovo preložené ako „veriť“ v tejto pasáži je pisteuo, čo znamená „veriť, vložiť svoju vieru, dôverovať, čo znamená, že činy založené na tejto dôvere môžu nasledovať.“[2] Viera teda zahŕňa viac než len vedieť. o Ježišovi. Na základe tohto poznania treba aj konať, spájať vieru a dôveru a konať podľa toho. Spasenie zahŕňa aj pokánie – úprimnú ochotu radikálne zmeniť naše správanie (pozri napríklad Matúš 3:2; 4:17; Marek 6:12; Lukáš 13:3-5; Skutky 2:38). Existuje určitá miera pokory, ktorá sa vyžaduje aj z našej strany, aby sme sa podriadili Kristovi a prijali spásu. V príbehu o žalárnikovi sa napríklad hovorí, že „s triaškou padol pred Pavlom a Sílasom“ (Skutky 16:29). Tiež ich oslovoval „Páni“, pričom použil výraz úcty a uznal autoritu Pavla a Sílasa v Kristovi. Inými slovami, role sú obrátené. Namiesto toho, aby boli kresťanskí väzni pod autoritou žalárnika, je to žalárnik, ktorý sa im teraz pokorne podriaďuje a úprimne hľadá Božiu spásu. Spasenie: jednoduché, ale hlboké Kresťanské posolstvo spásy je dostatočne jednoduché na to, aby ho každý pochopil, ale dostatočne hlboké na to, aby si vyžadovalo celoživotné štúdium. Spasenie je veľmi prepojené s inými aspektmi teológie, ako je význam Kristovho uzmierenia, ľudský stav, Božie vlastnosti, ako je Jeho spravodlivosť a svätosť, náš večný osud a ďalšie. „Ježiš je Pán“ je jednoduché vyjadrenie viery, ale v súvislosti so spasením je dôležité vedieť, kto Ježiš je, za koho sa vyhlasoval a čo znamená veriť a nasledovať Ho. Apoštol Pavol zhrnul posolstvo o spáse – evanjelium – v 1. liste Korinťanom 15, kde pod božským vnuknutím napísal: „Teraz vám, bratia, chcem pripomenúť evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste prijali a na základe ktorého ste zaujali váš postoj. Týmto evanjeliom ste spasení, ak sa pevne držíte slova, ktoré som vám kázal. Inak ste verili márne. To, čo som prijal, som vám odovzdal predovšetkým: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný, že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Petrovi, a potom Dvanástim“ (1. Korinťanom 15:1-5). V tejto pasáži Pavol zdôrazňuje doslovnú smrť a zmŕtvychvstanie Krista, „za naše hriechy“, biblické základy (uznávajúc autoritu Biblie) a dôkaz, ktorý poskytujú mnohé Kristove zjavenia po zmŕtvychvstaní. Kristus: Centrum spásy Neočakáva sa však, že budeme „len veriť“ a budeme spasení bez akéhokoľvek odvolania sa na dôkaz alebo dôvod. Viera určite zohráva úlohu pri spasení, ale je rozdiel medzi slepou vierou a ospravedlnenou vierou. Dokonca aj Skutky 1:3 napríklad uvádzajú o Kristovi: „Po svojom utrpení sa ukázal týmto mužom a poskytol mnoho presvedčivých dôkazov, že je nažive“, zatiaľ čo v Skutkoch 26:25 Pavol uvádza, že jeho kresťanské presvedčenie je „… pravdivé a rozumné.” Keď Pavol a Sílas povedali žalárnikovi: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený…“ (Skutky 16:31), pochopili, že v spasení má ústredný význam Kristus. Slovo preložené ako „spasený“ má hlboké teologické dôsledky, čo znamená „zachrániť, zachrániť, vyslobodiť; uzdravovať… byť v správnom vzťahu s Bohom, z čoho vyplýva, že stav pred spasením bol vážnym nebezpečenstvom alebo úzkosťou.“ [3] Kristova smrť a vzkriesenie ponúka každému z nás príležitosť na spásu. Kedy je ten správny čas prijať Jeho ponuku? Ako povedal CS Lewis: „Dnes, tento moment, je naša šanca vybrať si správnu stranu. Boh sa drží späť, aby nám dal túto šancu. Nebude to trvať večne. Musíme to vziať alebo nechať tak.“[4] [1] Pozri „Ľudské bytosti: rebeli na Boží obraz?“ [2] NIV Exhaustive Concordance (Zondervan, 1999), elektronické vydanie. [3] Tamže. [4] CS Lewis, Mere Christianity (Macmillan, 1952), Kniha II, kapitola 6, s. 66. Copyright 2009 Robert Velarde.